Slávna bitka pri Borodine: Napoleonov zlý sen!

 Zlomom Napoleonovho ruského ťaženia sa stala bitka pri Borodine. Krvavý kúpeľ, od ktorého 7.9. 2012 uplynulo 200 rokov, síce skončila fakticky nerozhodne. Hoci francúzsky cisár po bitke vstúpil  do Moskvy, zakrátko sa ale musel stiahnuť a pri ústupe stratil väčšinu síl.

    Od vypuknutia Napoleonských vojen prešli vzťahy medzi Francúzskom a Ruskom premenou. Rusko sa cez člena protifrancúzskych koalícii stalo neskôr formálnym spojencom Paríža. V roku 1810 ale ruský panovník Alexander I. odmietal pokračovať v blokáde dovozu britského tovaru na európsky kontinent, ako to po ňom žiadalo Francúzsko. Vzťahy medzi oboma krajinami sa ešte zhoršili po tom, keď cár odmietol dať Napoleonovi za manželku jednu zo svojich sestier. Francúzsky cisár sa tak rozhodol Rusko napadnúť.

    Niekoľko stotisícová Grande Armée (Veľká armáda), ktorú okrem Francúzov tvorili vojaci ďalších národností, prekročila ruské hranice okolo júna 1812. Obrancovia ruského územia ustupovali stále hlbšie do vnútrozemia, a miesto rýchlej bitky musel Napoleon podstúpiť  vyčerpávajúci pochod nekonečnou ruskou krajinou.

    V polovici augusta bol novým veliteľom ruskej armády vymenovaný Michail Kutuzov, ktorý sa nepriateľovi postavil prakticky na dohľad od Moskvy. Nasledovala bitka pri dedine Borodino, ležiacej asi 110 kilometrov od Moskvy, ktorá sa spolu so Slavkovom pri Brne a belgickým Waterloo počíta medzi kľúčové strety, ktoré rozhodovali o Napoleonovom vzostupe a páde.

O tom, kto u Borodina vlastne vyhral, sa dodnes vedú spory. Po dvanásťhodinovej bitke ostalo na bojovom poli ležať podľa rôznych odhadov 30000 až 50000 zo 135000 Napoleonových vojakov a 39000 až 45000 zo 125000 Rusov.

    Kutuzov sa po bitke stiahol za Moskvu, ktorá 14. septembra padla do francúzskych rúk. Metropola ale bola vypálená a po vynútenom ústupe ostalo z Napoleonovej armády iba torzo. Krach ťaženia do Ruska bol predzvesťou Bonapartovho pádu.