Odhalenie o potopení Lusitanie: Vojnový zločin Spojencov?

Podľa oficiálnej verzie loď plávajúcu z New Yorku do írskeho prístavu Cobh potopilo torpédo z nemeckej ponorky. Zahynulo 1 198 ľudí z 1 959 na palube. Najnovšie odhalenia však hovoria, že Spojenci nemali v tejto tragédii čisté svedomie a nesú väčšiu vinu než nemecká ponorka.

Tragédia sa odohrala 7. mája 1915, len tri roky po potopení Titanicu. Kým luxusný parník narazil na ľadovec, pre Lusitaniu sa stal osudným zásah torpéda z nemeckej ponorky. Titanicu trvalo takmer tri hodiny, kým klesol na dno, Lusitania sa potopila za úbohých 18 minút. Z 1 959 ľudí na palube prežilo iba 761. Útok na civilnú loď vyvolal obrovské pobúrenie a podobne ako Pearl Harbor v roku 1941 alebo 11. september 2001 motivoval USA na vstup do vojny. Podľa expertov však jedno vtedajšie torpédo nemohlo tak rýchlo potopiť obrovský parník. Mnohí pozostalí spomínali, že krátko po zásahu počuli aj druhý, oveľa silnejší výbuch. Najpohodlnejšia verzia pre Spojencov hovorí o tom, že torpédo zrejme zasiahlo lodné kotly alebo sklady s uhlím, ktoré spôsobili obrovskú explóziu. Existuje však aj iná, skutočne desivá verzia - okrem malých ručných zbraní loď mohla viezť náklad výbušnín pre britskú armádu, o ktorom cestujúci na palube nevedeli. Také ohrozenie civilistov by mohlo znamenať rovnako vážny vojnový zločin ako samotný útok na loď.

Americký podnikateľ Gregg Bemis, ktorý v roku 1968 kúpil vrak Lusitanie, už roky bojuje o možnosť potopiť sa k jej troskám a nakoniec sa mu podarilo zorganizovať expedíciu, ktorá by mohla urobiť bodku za tajomstvami lode. Aj keď Lusitania leží v hĺbke iba 93 metrov, ponory k nej sú mimoriadne náročné. Podľa neho britská vláda robí všetko preto, aby sa k nej nikto nepotápal. „Britské námorníctvo zámerne bombardovalo vrak, aby bol čo najmenej atraktívny pre potápačov. Robia to preto, aby nikto nezistil, že na palube bol zakázaný náklad,“ tvrdí Bemis.