Vnuk hrdinu: Nesmeli sme povedať slovo matka

Vnuci predsedu zboru starších chrámu sv. Cyrila a Metoda , Jana Sonnevenda, ktorý sprostredkoval úkryt siedmym parašutistov v chráme mali šťastie. Ich rodičia boli rozvedení. Gestapo ich neinternovalo ako ostatné deti popravených odbojárov na Jenerálce. Nechali ich u otca, ktorý musel sľúbiť, že ich bude vychovávať v nemeckom duchu.

„Zhodou okolností som chodil do gymnázia oproti kostolu v Resslovej ulici“ spomína vtedy desaťročný Jan Ort. „S mamičkou sme sa vídavali v stredu a raz za mesiac počas víkendu. Bola akurát streda 27.júna 1942. Mamička nám ale povedala, že dnes nikam nepôjdeme, lebo babička s deduškom sú zatknutí a ona že radšej pôjde na chatu v Březovej. Mali sme chatu u Vraného nad Vltavou. Odprevadili sme ju na parník k Jiráskovmu mostu. Nenápadne sme jej zamávali. Vtedy som mamičku videl posledný krát,“ hovorí MUDr. Jan Ort.

Janova matka Ľudmila Ryšavá smela svojim blízkym napísať krátky cenzurovaný list z Malej pevnosti v Terezíne. „O tom, že mamičku a babičku popravili v Mauthausene, nám otecko nepovedal. Gestapo mu prinieslo ich úmrtný list do ordinácie a oznámilo mu, že nás – troch bratov – odvezie na Jenerálku. Otecko bol lekár a poznal nemeckých doktorov z lazaretu v Podolí. Myslím si, že vďaka tomu dokázal zariadiť, že sme u neho mohli ostať .“ Prívetivá atmosféra ale doma nepanovala.

VIDEO: MUDr. Jan Ort spomína na posledné stretnutie s mamou.

Zdroj:  Reflex.cz

„Najťažšie to bolo pre najmladšieho, šesťročného brata. Strašne mu bolo smutno za mamičkou. Na ulici sme spolu museli hovoriť iba nemecky, občas za nami na Albertově niekto išiel a počúval, ako sa spolu bavíme. O mamičke sa doma hovoriť nesmelo.“ Trom malým chlapcom ich otec vysvetlil, že pokiaľ povedia slovo matka, ohrozia svoje životy…

 „Keď poviete slovo matka, tak nás zabijú, povedal nám otecko. Mamička mala 34 rokov, keď ju popravili. Celý život mi chýbala. Najviac to ale odniesol najmladší brat. Našich prarodičov a matku zavraždili nacisti. Komunisti po roku 1948 oteckovi zobrali ordináciu a najmladší brat nesmel študovať, musel do továrne. Hľadal som možnosť, ako emigrovať. Pomohla mi mamička. Dostal som povolenie navštíviť Mauthausen, kde bola popravená. Moje deti sú na svojich predkov hrdé. Vnuk sa volá po deduškovi. Jan.“